História

    Tento dokument je poskladaný z čriepkov dokumentov a faktov zverejnených v publikácii Vlachy čriepky z dejín obcí Vlachy, Vlašky, Krmeš a Vrbie © 2010, Vlachy dejiny obcí Vlachy, Vlašky, Krmeš a Vrbie © 2012, Pamätnica požiarnej ochrany okresu Liptovský Mikuláš 1925 - 2005 © 2005, vyrozprávania našich starších členov DHZ Krmeš – Vlachy a mnohých hodín hľadania ďalších informácií v archívoch a kronikách.

História hasičstva na Liptove

    V období feudalizmu boli dediny a mestá, a to nielen na Liptove, vystavané hlavne z dreva a to nie iba obytné, ale aj uskladňovacie budovy. Strechy boli prevažne pokryté slamou a dreveným šindľom. Preto keď vypukol požiar – najmä v obciach s ulicovým alebo hromadným typom zástavby, rýchle sa šíril z budovy na budovu a pohltil celé skupiny domov, ba i celé obce. Slúžny v obežníkoch a inštrukciách na verejných zhromaždeniach upozorňovali na povinnosť predstaviteľov obecnej správy a všetkého obyvateľstva dodržiavať protipožiarne predpisy. Nedodržiavanie protipožiarnych opatrení sa stíhalo peňažnými a telesnými trestami. Podľa mestských štatútov a požiarnych poriadkov miest hasenia ohňa v celom hornom Uhorsku do roku 1872 patrilo do kompetencie cechov.

    V lete roku 1788 sa v liptovských obciach publikoval protipožiarny poriadok, ktorý 26. 6. 1788 vydal panovník Jozef II. Pozostával z nasledovných štyroch kapitol:

1.      Kapitola: preventívne opatrenia,

2.      Kapitola: organizácia strážnej služby a burcovania na poplach,

3.      Kapitola: návod na lokalizáciu požiaru,

4.      Kapitola: pokyny na odstránenie následkov a vyšetrenie príčin požiaru.

    Liptovská stolica odôvodňujúc, že najčastejšiu príčinou vzniku požiarov je nedbalosť, neopatrnosť a nedostatočná bdelosť v nočných hodinách, vydala reedíciu protipožiarneho poriadku v roku 1830 a 1833.

    Aj keď jednotlivé pokusy o zakladanie dobrovoľných hasičských spolkov v Hornom Uhorsku neraz skončili na odmietaní vtedajšej uhorskej štátnej správy, napokon sa predsa len ukázalo, že najvhodnejšou formou zabezpečenia protipožiarnej ochrany aj v Hornom Uhorsku je zriaďovanie občianskych dobrovoľných hasičských zborov na spolkovom základe. Základy dobrovoľného hasičstva v Hornom Uhorsku spadajú na koniec 60-tych a začiatok 70-tych rokov 19. storočia. Vo viacerých nariadeniach v týchto rokoch sa prikazuje majiteľom domov a obciam obstarať si hasiace prostriedky s dôrazom na striekačky.

    Zákonný článok o obecnom zriadení č. XXII z roku 1886 jednotne v celej krajine upravil pôsobnosť obcí v protipožiarnej ochrane a stanovil povinnosť vydržiavať protipožiarne zbory z obecných finančných prostriedkov.  

    V roku1893 Liptovská župa vydala nový protipožiarny poriadok, ktorý celé územie Liptova rozdelil na tridsať požiarnych obvodov, združujúcich niekoľko susedných obcí. Tento rok sa považuje za začiatok organizovania požiarnej ochrany v Liptove.

    V rámci požiarnej ochrany sa v roku 1890 spojili obce Vŕbie, Potok a Bešeňová a kúpili si spoločne ručnú hasičskú striekačku, ktorá v prípade požiaru mala byť nápomocná aj v ďalších susedných obciach.

    Po skončení prvej svetovej vojny vznikli priaznivé politicko-spoločenské podmienky na vznik a rozvoj hasičských zborov a ich zriaďovaniu pomáhali aj ustanovenia viacerých vtedajších zákonov. V tomto období začala nová etapa vo vývoji požiarnej ochrany. Vykonávali ju verejnosprávne orgány a dobrovoľné požiarne zbory. Uvedené skutočnosti  podnietili vznik Obecných dobrovoľných hasičských zborov.

Hasiči v obci Vlachy

    V roku 1930 bola vo Vlachoch postavená obecná zvonica podľa projektov Šefana Ďuláka, murárskeho majstra vo Vlaškách. Bola postavená na štvorcovom pôdoryse 4,7 x 4,7 metra. Prízemná časť bola vymurovaná z pevného materiálu a vrchná časť pre zvony so zvukovými otvormi bola vybudovaná z dreva. Po vzniku dobrovoľného hasičského zboru slúžila ako skladisko hasičského materiálu a hasičská zbrojnica.

Obecná zvonica a znak z priečelia v súčasnej podobe.

    Dobrovoľný hasičský zbor vo Vlachoch bol založený 1. januára 1931. Prvým predsedom sa stal Ondrej HAZUCHA a tajomníkom Juraj KOSTOLNÝ . Hasičský dobrovoľný zbor Vlachy bol vybavený ručnou hasičskou striekačkou a (na tejto časti sa ešte pracuje) ......

    O činnosti dobrovoľných hasičov vo Vlachoch sa po skončení druhej svetovej vojny nezachovalo veľa informácií. Ale v dvojčísle hasičských listov v roku 1946 bola zverejnená nasledovná správa:

„Anton Benko, Prehliadka hasičských sborov.

    Je krásna nedeľa 28. júla 1946. S bratom okresným veliteľom, Jozefom Chrobákom, a okresným dozorcom Martinom Rázusom, vybral som sa na prehliadku dobrovoľných hasičských sborov liptovsko-sväto-mikulášskeho okresu. Senné práce sú u nás skončené, žatvy sú v plnom prúde. Je potrebné pripomenúť bratom hasičom zvýšenú pozornosť pohotovosti, aby sľúbené nádeje nášho roľníctva a nás všetkých, z krásneho božieho požehnania nevyšli ľahkomyseľne nazmar.

    Cestujem autom. Cesty vojnou zničené, mosty napochytro opravené. ....

    .... Kontrastné privítanie urobilo na nás privítanie vo Vlachoch. Veliteľ zahrúžený v domácej práci po samé uši, lebo si dostavuje domček. Tešíme sa z jeho osobných úspechov, ale kde sú ostatní? Veľa práce? Či situáciu takto pochopí aj živelná pohroma? Či vás požiar obíde len preto, že máte mnoho práce vo svojich domácnostiach? Pozor, pozor, požiar príde práve vtedy, keď ho najmenej budete čakať ... Cvičievajte! Očistite si stroj, aby ho prach a hrdza nezožrali! Dajte do poriadku hasičský sklad, administratívu, všetko. Vyberte zo skrine zaprášené Hasičské listy a aspoň ich rozrežte, nenechávajte aj tú prácu knihárovi. Keby ste vedeli, koľko dobrých a poučných článkov je tam pre vás, azda by ste si ich aj prečítali.... Nezaberie vám to mnoho času, ešte menej ako propagačné letáky pred voľbami. A verte, poslúži vám to, bratia hasiči z Vlách. Pripomínam vám dvadsaťročné trvanie vášho sboru, ktorý vedel vyvinúť krásnu činnosť v minulosti.

    Nehovorte: všetko jedno, vojna! To už je starý vtip! Dnes je po vojne. Hasič musí byť stále pripravený do inej vojny, proti ohňu. Pripravený svojou výzbrojou a výstrojom! Ale nadovšetko svojim duchom a morálkou! (Ide o prehliadky sborov liptovsko-sväto-mikulášskeho okresu. S podobnými nedostatkami stretli by sme sa aj inde. Dobre bude, keď si to funkcionári sborov prečítajú, podobné nedostatky včas odstránia a chýb sa vyvarujú – Autor) ....

    .... Sokolče pripravili nám radostnejšiu chvíľku. Sbor je na svojej výške, duch je dobrý, členovia snaživí. Sbor zakúpil bloky na novostavbu skladu zo svojich prostriedkov. Nemusí žobrať každý halier z obecnej pokladnice, lebo členovia sboru cítia sa byť aj občanmi, načo prehadzovať halier z jedného vrecka do druhého. Cvičby sa riadne prevádzajú, administratíva vybavuje, Hasičské listy čítajú. Len tak ďalej pokračujte, bratia, veď robíte preseba....“

    Takéto hodnotenie vtedajším okresným veliteľom bolo vykonané v ten deň aj u ďalších hasičských zborov. Niektoré boli pozdvihnuté iné hanené.

    V roku 1955 bol veliteľom požiarneho zboru Ján Molek. Vo výzbroji hasičskej jednotky v tom období bola ručná hasičská striekačka a motorová striekačka. Na návrh veliteľa na jednom zo zasadnutí národného výboru bola ručná hasičská striekačka presunutá do osady Krmeš na zaistenie bezpečnosti pri žatve.

Hasiči v obci Vlachy miestna časť Krmeš.

    Hasičstvu, vtedajšej osade Krmeš, ako miestnej časti Vlachy sa nevenovala pozornosť. Všetky sily a prostriedky boli sústredené v obci Vlachy. Občania z Krmeša chodili do obce Vlachy kde boli členmi hasičského dobrovoľného zboru Vlachy. Po požiari, ktorý vznikol úderom blesku do humna v januári roku 1953 v obci Krmeš sa ukázala potreba hasičskej jednotky aj v tejto obci, pretože kým prišla hasičská jednotka z Vlách humno ľahlo popolom.

    Po tomto požiari sa začala formovať hasičská jednotka aj v Krmeši. Najväčším iniciátorom vzniku dobrovoľnej hasičskej jednotky bol Matej Droppa. Pod jeho vedením sa podarilo rozvinúť hasičské družstvo. V tomto období začali pôsobiť v obci dva hasičské družstvá. Dobrovoľný hasičský zbor Krmeš bol zaregistrovaný v roku 1954.

    Výstroj hasičskej jednotky nebola najlepšia – takmer žiadna, ale po nejakej dobe bola doplnená. V roku 1955 na jednom zo zasadnutí národného výboru bolo veliteľom požiarneho zboru Vlachy Jánom Molekom navrhnutý presun ručnej striekačky do osady Krmeš, z dôvodu, že v osade nie je riadne zaistená bezpečnosť pri žatve. Osadový veliteľ v Krmeši mal zabezpečiť funkčnosť ručnej striekačky, aby bola v prípade požiaru pri žatve schopná zásahu. To bola prvá striekačka vo výbave Hasičskej jednotky. V neskoršom období bola vymenená za motorovú požiarnu striekačku PS-8. Okresný výbor zabezpečil dobrovoľnému hasičskému zboru vychádzkové aj zásahové uniformy.

    Ako hasičské skladisko na uloženie materiálu a striekačky a prvá zbrojnica slúžila drevená zvonica v osade. Zvonica sa začala rozpadať a bolo nutné riešiť uloženie materiálu. Po voľbách v roku 1954 sa stal po Jozefovi Molekovi predsedom MNV vo Vlachoch Rudolf Hric. Členovia národného výboru sa v novom volebnom období snažili získať prostriedky na úpravu cesty v osade Krmeš, výstavbu hasičského skladu v Krmeši a mnoho iných plánov na rozvoj obce Vlachy a osady Krmeš. Po vysporiadaní pozemkov bola v 60-tych rokoch začatá svojpomocná výstavba terajšej hasičskej zbrojnice i s drevenou zvonicou (zvon bol prenesený zo starej zvonice). V Krmeši bola do konca roka 1956 postavená hrubá stavba v akcii „M“ (ako najlepší pracovníci boli vyhodnotení Matej Droppa a Jaroslav Hlavatý.

Zachovaná pracovná hasičská uniforma z roku 1955

    Ako prví členovia hasičskej jednotky v osade Krmeš boli hlavne mladí chlapci, ktorí sa práve vrátili z povinnej vojenčiny.

Prvý výbor dobrovoľného hasičského zboru:

   V tomto období sa družstvo z Krmeša zúčastňovalo aj mnohých súťaží v rámci okresu Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Na prepravu nebolo iných prostriedkov ako rebrinák, na ktorý mohli naložiť potrebný materiál. Súťaže prebiehali veľmi jednoducho za účasti jednotlivých hasičských družstiev z okolitých dedín a osád.

    V tejto dobe nemali na svoju činnosť veľa finančných prostriedkov a preto si museli hasiči na svoju činnosť zarobiť svojpomocne. Hasiči organizovali každú druhú nedeľu (od 14⁰⁰ do 24⁰⁰ hod.) zábavy, kde hrávali rôzne kapely z blízkeho okolia. Neskôr na ich činnosť a dopĺňanie materiálu začal prispievať Miestny národný výbor.

    Keď sa začali tvoriť okrsky patrili sme spolu s Vlaškami, Vlachmi, Malatínami a Partizánskou Ľupčou do jedného okrsku.

    Od roku 1953 v miestnej časti Krmeš nevznikol požiar väčšieho rozsahu.

V období od založenia v roku 1954 do zatiaľ nezisteného roku, pracovalo DHZ Krmeš v takomto zložení:

V období od januára 1994 do decembra 1997 pracovalo DHZ Krmeš – Vlachy v takomto zložení:

V období od januára 1998 do novembra 2001 pracovalo DHZ Krmeš – Vlachy v takomto zložení:

Prepáčte, ale na stránke sa šte stále pracuje.